reklama

Prečo stále nemáme čas?

Priveľa času žijeme vo virtuálnom svete televízie, počítačových hier či internetových rozhovorov. Preto nám ostáva málo času pre náš skutočný život a musíme sa stále ponáhľať. Hodiny strávené pri televízii riešime osudy iných vo filmoch, seriáloch a rôznych šou. Chceme ochutnať z ich života, hodnotiť, čo by som ja urobil inak a lepšie. Vyhýbame sa tým svojim problémom, ktoré sa nám kopia, pôsobia na našu psychiku, ktorá sa postupne vtlačí do nášho tela a my ochorieme. Zdá sa nám zbytočné, aby sme sa zaoberali vážnejšie sebou, svojim okolím, svojimi problémami, svojimi úlohami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Vystupujeme tak, akoby sme vo vlastnom živote mali už všetko vyriešené a tvárime sa ako najmúdrejší na svete. Premeškávame však svoj čas skutočne sa naučiť žiť, vytvoriť niečo naozaj hodnotné, naozaj pomáhať okoliu a tým zlepšiť pomery na Zemi. Keď budeme odtiaľto odchádzať, budeme sa vari pýšiť tým, že sme videli všetky diely všetkých superseriálov, že sme videli všetky „dobré" filmy?

Skúsme sa radšej poobzerať po okolí alebo aspoň nachvíľu sa zahĺbiť do svojho vnútra a pozrieť sa, či niekto alebo niečo nepotrebuje našu pomoc. Aj pre nás bezvýznamný čin môže druhému „zachrániť život" alebo mu priniesť trošku šťastia. Takýto nám bude ďakovať a možno podľa nášho príkladu bude v dobrej veci pokračovať. Možnosti ako prejaviť v dobrom seba je nekonečno a stačí k tomu iba tá istá sila, ktorú sme väčšinou premrhali pri televízii. Televízia samozrejme nie je zlý nástroj, to sme ho iba my ľudia zneužili a naplnili bahnom. Ak chceme viacej šťastia, treba aj v televízii podporovať svojim záujmom „šťastné" programy a nie híkať nad nešťastím, či hrubosťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podobne je to aj s počítačovými hrami. Hra má za úlohu pripraviť na život tým, že deti napodobujú dospelých v činnostiach, ktoré budú aj ony potrebovať a používať. Tvorivou hrou si aj dospelí môžu skúsiť nanečisto oblasť, v ktorej sa chcú vylepšiť. Podobne však, ako sme zneužili televíziu, tak sme zneužili aj počítače. Ženieme sa do virtuálnych svetov, lebo ten náš skutočný považujeme za nezaujímavý, nehodný nášho úsilia. Tým často virtuálny svet hier považujeme za reálnejší než je realita sama. Je to super pocit zabiť nejakého šéfa v hre, cítiť sa silný, neohrozený, uznávaný. Žiaľ, ale všetko je to iba fantázia, ktorá odvádza veľký prúd našich životných síl na miesta, kde sa stretáva s podobnými, posilňuje sa od ostatných a ženie nás iba k ďalšiemu sebaukájaniu sa v hre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zážitky v hrách sú omnoho slabšie, ako zážitky v pravom živote, lenže hra je nadosah okamžite. V skutočnom živote sa musíme snažiť oveľa viac, aby sme si splnili určité chcenie, napríklad kúpili si auto. Tak nás počítačové hry usvedčujú z lenivosti a krátkozrakosti. Ako to prekonať? Najväčšou prekážkou je v tomto samotné chcenie človeka. Lebo musí sám chcieť vymaniť sa z fantázie a vrátiť sa do reality. Riešenia sa mu potom ponúkajú aj samé. Napríklad, ak hry niekto hral preto, aby ochránil spravodlivosť a slabých, potom aj v skutočnom živote sa má poobzerať vo svojom okolí, kde môže robiť to isté. Samozrejme, že spočiatku v maličkých veciach, kde často bude aj chybovať. Vytrvalosť mu ale prinesie sladké ovocie v podobe šťastnejšieho života, s podporou vďaky od iných, ktorým pomohol. Navyše takéto reálne šťastie sa s tým z fantázie nedá ani porovnať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iný príklad hráča, ktorý chodí po fantastických nádherných okúzľujúcich svetoch, kde v spolupráci s inými hráčmi plní úlohy, zdokonaľuje sa a fantastický svet vylepšuje podľa seba. Tento popis hry je vlastne aj návodom pre život: Ak chceme nádherný a okúzľujúci reálny svet, musíme ho v spolupráci s inými, plnením svojich životných úloh, budovať a pretvárať podľa svojho chcenia. Takže riešením pre človeka, ktorý už má maximálnu úroveň svojej postavy a hra ho prestáva baviť nie je skúsiť inú, ale pokúsiť sa nazbierané skúsenosti použiť v reálnom živote.

Takmer určite bude z reálneho života rozčarovaný, či sklamaný, pretože hra mu pokrivila niektoré pravidlá, ktoré v živote fungujú inak. Lenže tak, ako sa s radosťou naučil pravidlá počítačového sveta, tak sa má aj naučiť pravidlá skutočného sveta. Odmenou mu bude posilnenie osobnosti, sebavedomia, tvorivosti a v spätných účinkoch jeho skutkov aj šťastia. Lenže nebuďme nedočkaví, lebo aj v hre nemáme hneď maximálnu úroveň našich schopností. Rovnako aj v živote sa učíme, chybujeme, padáme, vstávame, naprávame, tvoríme. Nečakajme, že nám šťastie padne hneď do lona, keď sme tak veľa premeškali. Pri našej poctivej tvorivej a užitočnej práci k nám však šťastie príde určite. Navyše bude trvalé a nevyprchá tak, ako sa to deje v počítačovej hre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobne je to aj s inými zábavkami ako je profesionálny šport, klebety, krčmové mudrovanie, flirtovanie, drogy a podobne. Riešenie je vždy takmer rovnaké: Nájsť to, čo patrí v danej zábavke do života a odlíšiť to od toho, čo sme si k tomu domysleli a pokrivil. Podporením toho pravého v skutočnom živote a potláčaním toho nereálneho vymysleného sa stávame konečne ľuďmi, ktorí sa budú navzájom chápať lepšie, pretože sa vradili do prirodzenosti diania.

Miroslav Padyšák

Miroslav Padyšák

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý hľadá svoju úzku cestu k plnohodnotnému životu. Ktorý chce podľa ideálov žiť a nie iba o nich rozprávať a snívať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu